Moje srdce nieje tvoja hračka tak sa s ním láskavo nezahrávaj!

Autor: Luca Majerová | 3.5.2011 o 9:06 | (upravené 3.5.2011 o 21:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  242x

Kráčal uličkou po časti mesta, ktorú vôbec nepoznal.Slabo mrholilo.Chodníky boli nasiaknuté vodou a do kanálov stekala voda, ktorá zmývala všetky tie hriechy mesta.  Presťahoval sa sem z intrákov len pred dvomi týždňami. Pripadal si tu tak cudzí, sám. Samotu cítil aj keď v byte býval s tromi spolubývajúcimi. Sám ako prst. najradšej by býval niekde blízko pri nej. nech má šancu aspoň raz ju uvidieť ,aj keď z diaľky a len na chvíľku. Vedel, že u nej nemá šancu. A bola to aj jeho chyba. Keby len mohol vrátiť ten večer keď pri ňom ležala, usmievala sa, dotýkala sa jej. Bola zamilovaná do iného no aj tak tam s ním bola. Dával si falošné nádeje. Vtedy ich nebral ako falošné , vtedy v tie nádeje veril. Ulicami ,po ktorých teraz kráčal za tým hlupákom chodila deň čo deň. Teraz ju tu nestretne. Vyhýbala sa aj jednému aj druhému. A to v kútiku duše opäť dúfa, že keď jedného niet konečne sa mu pošťastí. No to nevedel že....

Prechádzal cez cestu a letmo pozrel na druhú stranu cesty. Sústredil sa aby ho nikto nezrazil ako napríklad prichádzajúci autobus. Na chodníku zastavil a otočil sa k zastávke kde zastavil autobus. Nevedel, čo ho donútilo pozrieť sa tam.No zjavne to bol osud lebo v sekundu ako sa otvorili dvere a prví ludia začali z neho vystupovať uvedomil si, že sa mu rozbúšilo srdce až niekde v krku a stiahol žaludok..

Zbadal JU. Vystupovala, usmievala sa . Mal pocit, že je to zázrak.Prišla až sem, prišla za ním.. Konečne sa na neho usmialo šťastie ? .. Prešla pár krokov , bola od neho neďaleko. Nevidela ho . Alebo ho nechcela vidieť. Ešte rozmýšľal  či za ňou pôjde alebo nie, príliš sa hanbil . Rozhodoval sa príliš dlho, pretože si  práve  po ňu prišiel ten, ktorého tak neznášal. Vlastne popravde neznášal každého chlapa, ktorý mohol byť v jej blízkosti a on nie. No tohto neznášal zo všetkých najviac...

Keď videl jej rozžiarené oči pri pohlade naňho a  vzápätí ich spojené pery ,akoby mu prestal pracovať mozog aj pľúca. Nedokázal myslieť , nevedel sa  na sekundu ani len pohnúť či  nadýchnuť. Len tak stál. No aspoň svaly ho poslúchali, otočil sa a prešiel k lavičke. Z posledných síl sa posadil. Ešte ich zazrel ako ruka v ruke odchádzajú , predpokladal, k nemu. Nedokázal myslieť. Ten obraz nevedel dostať z očí, z mysle. Po hodnej chvíli sa konečne prestal triasť. Mal chuť dvihnúť sa a ísť tomu debilovi rozbiť okno alebo aspoň doškriabať auto. Vedel, že to nieje ďaleko, vedel kde býva aj aké má auto. A nevedel to od nej, bol posadnutý tým, ktorý mu kradol jediné šťastie, ktoré v živote stretol..... V tú chvíľu si prísahal, že mu to raz vráti aj keby si to mal do konca života odsedieť v base...

 

O týždeň v novinách : Mladík (23 rokov) takmer na smrť  zbil 26 ročného muža . Motív mladíka bol pravdepodobne nešťastná láska, z ktorej obeť obviňoval. V cele predbežného zadržania spáchal útočník samovraždu zo zatial nezistených príčin...

 

Príbeh je až na jeden- dva detaily skutočný. Chcela som ním len povedať, že nie vždy je len chlap ten zlý, ten ktorý ublíži.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?