So zatvárajúcimi sa dverami nasadáte do autobusu a pokúšate sa nevypluť zo seba vlastné pľúca.V zhone si zabudnete cestovný lístok a pred vami už ako na zavolanie stojí revizor, vykonávajúci všetkými nenávidenú prácu. Len tupo pozeráte na chlapíka pupkatého s vysačkou dopravného podniku vedľa ktorej je škvrna od kečupu. Vzhľadom na to , že ste vďaka behu prave prežili infarkt, vás ako prve napadne len to , že ani on asi doma nemá Vaniš. No veta typu : Revízia cestovných lístkov - vás už nadobro preberie. S hrčou v hrdle zo seba vysúkate ,,Nemám ´´ a už to ide ...
Po dlhom vypisovaní pokutového lístku na vás nielenže každý pozerá ako na vraha ale ešte vam ujde aj ten posledný autobus, s ktorým by ste ešte do práce prišli relatívne na čas. Kým čakáte začne pršať a samozrejme, že nemáte dáždnik. Vaše ranné rituály v kúpelni vyšli nazmar. Nálada stale klesá a klesá... Tak si zapálite poslednú cigaretu a pomaly nasávate nikotín. V tú sekundu sa k vám prišmochce pripitý bezdomovec a samozrejme, že si jednu pýta. Pri úprimnej a slušnej odpovedi sa dočkáte len frfľania a prípadne nadávok. Dlho to neriešite lebo prichádza autobus samozrejme preplnení ďalšími ľudmi meškajúcimi do prace, školy. Kým nastúpite stihne vás ošpliechať. Už len cítite ako sa váš pohár trpezlivosti pomaly napĺňa nebezpečne po okraj.
Po príchode do práce vás privíta zdutý šéf a kopa papierov väčšia ako tatry. Po 9 hodinách pozerania do tabuliek, na čísla a slová, ktoré sa vám už pletú, váš šéf konečne usúdi, že je čas ísť aj domov. Zavriete dvere bytu s očakávaním pokoja a oddychu. Konečne. Prejdete po byte, na poličkách už zase sedí ten istýá prach, ktorý ste nedávno utierali a na zemi škvrny, ktoré tam boli aj minule no pribudla tá od kávy z dnešného rána. Myšlienka na upratovanie, vysávanie a iné domáce práce vás vyčerpá na smrť.pozriete do kalendára, prekvapený ako rýchlo tie dni ubiehajú. všetky rovnaké. Také dni ako tento - sú pre niekoho bežné, pre niekoho niečo nepredstaviteĺné. Ak náhodou patríte medzi tých šťastlivcov bez takýchto dní tak vám gratulujem. No my bežní smrteľníci si jedine môžeme večer oddýchnuť v horúcej sprche, zapnúť film, porno či facebook alebo občas ak sú dni ešte horšie len padnete do postele a v tú sekundu už spíte. V duchu už myslíte na resetovanie hlavy v piatok , sobotu.
Myslím, že pondelok ráno býva asi najťažší. Víkend nenávratne preč a Piatok sa zdá tak nekonečne ďaleko. A tak trávime týždne čakaním na víkend. Inak by sme asi neprežili. teda ja určite nie :D A týždne utekajú rýchlo a tie volné víkend prejde tak rýchlo akoby ani nebol. Som všetkými desiatimi zato, aby mali víkendové dni každý aspon o 24 hodín naviac a potom možno budú mať ľudia čas sa zastaviť , seba a svoj ubehaní život, spomaliť a zamyslieť sa nad tým čo robia a kam smerujú, čo vlastne chcú. Možno by potom bol menší počet šialencov strielajúcich po uliciach do všetkého čo sa hýbe a samovrahov, ktorých musia zoškrabávať z chodníkov či vlakových tratí a turbín na priehrade v Gabčikove,kde ich vyplaví Dunaj. Aj ten sa niekam náhli stále viac a viac.. svet sa asi zbláznil len sa ponáhľa kamsi nevedno kde .... Či ? ...