reklama
Luca Majerová

Luca Majerová

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vždy usmiata s kopou myšlienkových pochodov Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Je to v ich vôni ?

Luca Majerová

Je to v ich vôni ?

Dnes som čítala článok v jednom nemenovanom ženskom magazíne , samozrejme o vzťahoch a chlapoch. A tak som premýšlala nad tým, čo nás ženy ako prvé na chlapovi upúta. Niektoré povedia oči, iné úsmev, postava, chôdza, oblečenie, zadok, ramená či iné časti tela.  Áno, všetky tieto veci nás skutočne oslnia aj na diaľku, ak sú poďla nášho vkusu. Bodaj by nie :P Z vlastnej skúsenosti viem, aký je to príjemný pohlad na vypracované ramená a hruď jemne posiata kvapôčkami potu  na pieskovej pláži niekde na gréckom ostrove. Hmmm mňam :)  No aby som sa dostala k pointe.... Oči, postava, úsmev to všetko vidieť už z diaľky. To ,čo však upúta z blízka je vôňa. Vôňa, ako taká , môže byť lajcky definovaná ako druh pachu, ktorý človeku nie je nepríjemný. Práve naopak príjemný, neprekážajúci dokonca neodolateľný. Každý človek má svoj jedinečný pach -  vôňu a vedci vravia, že každý človek počas svojho života stretne toho kto mu ,,vonia´´ a zároveň niekoho komu ,,vonia´´  práve on . Tak ako sa každej žene páči rôzny typ vône, voňavky, páčia sa  nám aj rôzne typy mužov. Ako je to ale možné ?  To by som veľmi rada vedela:) Je to asi jedna zo záhad ľudského tela , mysle, podvedomia ,vnímania.

  • 21. júl 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 480x
  • 7
Moje srdce nieje tvoja hračka tak sa s ním láskavo nezahrávaj!

Luca Majerová

Moje srdce nieje tvoja hračka tak sa s ním láskavo nezahrávaj!

Kráčal uličkou po časti mesta, ktorú vôbec nepoznal.Slabo mrholilo.Chodníky boli nasiaknuté vodou a do kanálov stekala voda, ktorá zmývala všetky tie hriechy mesta.  Presťahoval sa sem z intrákov len pred dvomi týždňami. Pripadal si tu tak cudzí, sám. Samotu cítil aj keď v byte býval s tromi spolubývajúcimi. Sám ako prst. najradšej by býval niekde blízko pri nej. nech má šancu aspoň raz ju uvidieť ,aj keď z diaľky a len na chvíľku. Vedel, že u nej nemá šancu. A bola to aj jeho chyba. Keby len mohol vrátiť ten večer keď pri ňom ležala, usmievala sa, dotýkala sa jej. Bola zamilovaná do iného no aj tak tam s ním bola. Dával si falošné nádeje. Vtedy ich nebral ako falošné , vtedy v tie nádeje veril. Ulicami ,po ktorých teraz kráčal za tým hlupákom chodila deň čo deň. Teraz ju tu nestretne. Vyhýbala sa aj jednému aj druhému. A to v kútiku duše opäť dúfa, že keď jedného niet konečne sa mu pošťastí. No to nevedel že....

  • 3. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 314x
  • 1
Miesto psa - surodenec! Dakujem mami a tati :)

Luca Majerová

Miesto psa - surodenec! Dakujem mami a tati :)

Vraví sa, že pes je najlepším priateľom človeka. Osobne to nepoznám,pretože žiadneho nemám ani som nemala ani mať nebudem. Keď som bola malá strašne som túžila po zvieratku, o ktoré by som sa mohla starať, pretože každý v škôlke zvieratko mal a ja nie. Podelila som sa o svoju túžbu s rodičmi a dodnes neviem či mojej prosbe neporozumeli ale namiesto psa,rybičiek či škrečka prišiel brat. Priznávam,že spočiatku sa správal ako pes a keď sa nad tým zamyslím, správa sa tak občas aj teraz :D Jediný rozdiel je asi to, že pes vám nenadáva, nevyhadzuje vás z izby, neťahá za vlasy, neprepína obľúbený seriál v ten najnevhodnejšej chvíly. Ale samozrejme,že súrodenec má svoje pozitívne stránky. Niesu po ňom v byte chlpy, relatívne nesmrdí, vie kde a kedy vykonať svoje telesné potreby (po určitom veku samozrejme:D ). Maminka vás môže utešiť, že vaša starostlivosť o mladšieho súrodenca sa vám raz vráti, keď po čase v určitom veku príde nato, ako funguje rozum a oplatí vám všetko, čo ste pre neho kedy urobili. Ja v to už pár rokov tajne verím tak mi to nekazte. Samozrejme sú aj výnimky, ktoré musia potvrdzovať pravidlo, ako to už býva v tomto svete. Vždy sa nájdu nejaké výnimky ......

  • 4. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 411x
  • 4
Náhoda, osud, ironia či ? :D

Luca Majerová

Náhoda, osud, ironia či ? :D

Raz som tak uvažovala o náhode či irónii života, irónii človeka samotného. Pokúšala som sa definovať náhodu a oddeliť ju od nepriazne osudu a starej známej irónie, ktorú všetci tak milujeme. Tak som si položila otázku: Je náhoda alebo irónia, že v deň ,,D´´ ráno z neznámeho dôvodu neskoro zazvoní budík a keď sa prebudíte zistíte , že ste sa síce pekne vyspali ale tých 15 minút navyše vám možno ešte pekelne skomplikujú deň. Silno bijúce srdce pohánané adrenalínom sa trochu upokojí po bleskovej hygiene a vykonaných základných potrebách a máte pocit že stratený čas ste dobehli. No niečo medzi nebom a zemou (alias  náhoda a irónia) sa opäť ozve a na obľúbené, a možno štastie prinášajúce tričko, si nejakým ,,zázrakom´´ vylejete práve uvarenú horúcu kávu. Nielenže sa obaríte no tričko môžete len smutne hodiť medzi kopu vecí, ktoré nevyperie ani Boh a nie nejaký Vaniš z otrepanej reklamy. Jediné čoho sa zaručene zbavíš je úsmev a peniaze. Pohabete prvé čo vám príde pod ruku a bežíte stihnúť aspoň autobus , keďže auto vás už nejaký ten piatok neposlúcha. Pri dobiehaní autobusu prekonáte nielen osobný ale aj rekord hodní Guinessovej knihy rekordov.

  • 29. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 173x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu